Životopis

Ľudovú školu vychodil v Stropkove, nižšiu strednú školu (Hroky) v Humunova, od r. 1920-24. Štyri roky vyššiu priemyselnú školu v Košiciach, kde aj zmaturoval. Po skončení školy nastúpil vojenskú službu u II: horského práporu v Bardejove. 
V roku 1926 zapísal sa na odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva na Vysokom technickom učení v Prahe až do októbra 1931, kedy po otcovej smrti prerušil na 1. rok štúdium a našiel si zamestnanie technika u firmy E. Bárta, továreň na osobné výťahy. 
Od 17.VI. 1931 až do 27 V. 1937 bol prijatý za hodinový honorár na práce od 14.30 do 19.30 hod na Štátnom štatistickom úrade v Prahe. Dňom 28. V. 1937 bol menovaný štatistickým elévom pre sčítanie priemyselných závodov. 
Pre mimoriadne udalosti musel v jeseni 1938 narukovať do Jelšavy ako veliteľ náhradného práporu. Z tej príčiny nemohol ukončiť štúdium 2. štátnou skúškou. V marci 1939 po obsadení Prahy nemeckou armádou, všetkých Slovákov dali k dispozícii Slovenskej vláde, preto 19. apríla 1939 odcestoval do Bratislavy a hlásil sa u Predsedníctva slov. vlády. Došlých úradníkov (4) poverili organizovaním štatistického úradu, kde pracoval do Septembra 1939. 
Novootvorené MNO v Bratislave vyzývalo záložných dôstojníkov do služieb. 
Jeho dávnou túžbou bolo stať sa letcom, ale jeho otec v čase výkonu prezenčnej služby mu to nedovolil. Preto po príchode do Bratislavy žiadal o prijatie k armáde. MNO vyhovelo jeho žiadosti a bol prijatý (vraj na základe výbornej kvalifikácie) do zboru dôstojníkov z povolania dňom 31.VIII.1939 na 4. odd MNO v Bratislave. Dlho tam nezostal, lebo boli (pre vojnu v Poľsku)vytvorené vojenské dozory v podnikoch s výrobou na obranu štátu. 
Dňom 1.I. 1936 bol povýšený nadporučíkom. V tejto hodnosti nastúpil službu ako vojenský dozor tov. Skupiny č. 2 v Podbrezovej. 
1.I: 1942 bol vymenovaný stotníkom. Do 2. tov. Skupiny patrili podniky Gemera Horehronia, B. Bystrici (aj Harmanec) celkom 12 podnikov. 
Na jar r. 1944 bol preložený (na príkaz Bratislavy) do Zemianskych Kostolian. (Mal si vybrať medzi Žilinou a Z. Kostoľanmi, ale p.gen.Golian uznal za potrebnejšie prijať Z. Kostoľany, preto 1. Júna 1944 odovzdal úrad v Podbrezovej stotníku zbrojnej služby Karolovi Remencovi a nastúpil na nové pôsobisko. 
Po príchode do Z. Kostolian ochorel (bol už predtým chorý na srdce) na mne neznámu chorobu spojenú s vysokými horúčkami. Opatroval ho dr.Cmarko, tamojší lekár. Po príchode do Z. Kostolian sa hneď zaujímal o osoby, ktoré pracovali v odboji. Nadviazal spojenie s ľuďmi z Prievidze a našiel tam ľudí spoľahlivých, najmä v Z. K. Bol tam npor. Jozef Hurta, npor. Rudolf Kolník, MUDr. Cmarko, npor N. Olas a ďalší. 
Námestník riaditeľa továrne v Baťovanoch Arnošt Blecha, ktorý ešte pred príchodom Nemcov odovzdal na posádke v Z.K. obuv pre vojsko (2. vagóny) a vracal sa cez hory domov na príkaz manžela.